Pezinok

História

Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n.m. Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.

Súčasnosť

Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta. Vinohradníctvo a vinárstvo už roky určujú životný štýl veľkej časti obyvateľstva. Okrem už zaniknutého zlatého baníctva je v Pezinku známa a stále prosperujúca tehliarska výroba a z nej odvodená výroba úžitkovej a umeleckej keramiky. Hospodársky profil mesta dotvára stavebná výroba, obchod a drobná remeselná výroba. Veľkým darom, ktorý dali mestu Karpaty, je areál zimných športov na vrchu Baba a v lete pešia turistika po značených turistických chodníkoch. Všetky mestské lesy sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prevládajú v nich bukovo-dubové porasty. Na pôde mesta sa pravidelne uskutočňujú významné podujatia; mnohé z nich majú i medzinárodný význam. Či už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve, Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové súťaže (Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokarpatský strapec - v parkúre). V meste je zvlášť silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilečko, Oliver Solga, Igor Piačka, literáti Július Balco, G. Andrusovová-Vlčeková a pod. I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo súťaží s vavrínmi - či už z pezinských tradičných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Česká republika, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych súťaží ako je Vinoforum, či Vino Italia. Pezinok je domovom majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude, viacnásobných majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu atď. Nemožno nespomenúť i pozoruhodné občianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje Malokarpatská komunitná nadácia Revia.

Znaky mesta

Erb Pezinka - v zelenom štíte zlatou žiarou obkolesená Panna Mária s korunou na hlave a červenom plášti, stojaca na kosáku strieborného mesiaca a zlatej zemi. Pezinok používal najneskôr od 15. storočia (azda aj od 14. stor.) vo svojich pečatiach symbol Immaculaty (nepoškvrnenej Panny Márie - patrónky farského kostola), stojacej na mesiaci a obkolsenej žiarou. V roku 1647 cisár Ferdinand III. povýšil Pezinok na mesto a potvrdil aj používanie jeho najstaršieho symbolu. Došlo však k pretvoreniu erbu, k ikonograficky zaujímavej situácii: svätica sa interpretovala ako sv. Anna, no s atribútmi, ktoré treba pripísať Immaculate (sv. Anna stojí na polmesiaci, na hlave má korunu, spoza nej ohnivá žiara - slnko). Najčastejším atribútom sv. Anny je najmä drobná postavička Panny Márie. Je nesporné, že táto skutočnosť súvisela s reformáciou a so správou mesta, ktorá vtedy bola v rukách evanjelikov. Až do začiatku 20. storočia používal Pezinok svoj symbol bez štítu. Vlastný erb teda vznikol až v roku 1902 pri vytvorení nového pečatidla (pečatidlo Ignáca Felsenfelda) a používal sa do roku 1947. Obdobie po roku 1948 bolo charakterizované úsilím potlačiť cirkevnú symboliku a spojiť historický symbol s motívom vinohradníctva. Napokon však roku 1990 mesto zaviedlo do používania svoj najstarší symbol, ale v heraldickej štylizácii - v zlatom štíte stojaca svätica v zeleno-červenom rúchu s dieťaťom na rukách. Išlo teda o symboliku Panny Márie s malým Ježiškom na rukách. O rok neskôr - 21. októbra 1991 - prijalo mesto dnešnú úpravu svojho symbolu. Zástava Pezinka je historická. Pochádza z roku 1649. Je zložená z dvoch vodorovných pruhov: zeleného a červeného. Ukončená je tzv. lastovičím chvostom.

Rozhľadňa

Na Veľkej Homole (709,2 m) v Malých Karpatoch vyrástla dvadsaťmetrová turistická rozhľadňa. Nachádza sa v katastrálnom území Modry, v tesnej blízkosti hranice katastra Pezinka. Brigádnicky sa terén začal upravovať 7. apríla a už 18. apríla vymerali Ing. Svetozár Kováč, Anton Macháček a Milan Ružek základy rozhľadne. Cez nasledujúci víkend brigádnici z Modry (zväčša skauti) začali kopať základy. V týchto prácach pokračovali o týždeň dobrovoľníci z Pezinka, Modry a Bratislavy. Odborníci pripravili železnú armatúru do pätiek stĺpov a kotvových blokov. Potom organizátori naplánovali betónovanie základov rozhľadne. 24 októbra 2001sa začalo s osadením drevenej konštrukcie do výšky dvadsať metrov. 20 novembra 2001 sa stavba úspešne dokončila. Radi by sme sa poďakovali všetkým brigádnikom, skautom i seniorom za pracovné nadšenie.

Mestská vinotéka

Mestská vinotéka v Pezinku sa nachádza na Radničnom námestí v štýlových pivničných priestoroch v starej Krušičovej kúrie v ktorej mal už v 17. storočí kráľ Matej II. prednostné právo prostredníctvom svojho zmocnenca predávať víno. V Mestskej vinotéke sú sustredené kvalitné akostné a výberové vína od najlepších vinárov Malokarpatského regiónu (Hacaj, Víno Matyšák, VPS Pavelka - Sobolič, Vinársky závod, s. r. o., Pezinok, Vinohradnícka spoločnosť Modra ...) Cena služieb v Mestskej vinotéke zahrňajúca prenájom, odbornú degustáciu, občerstvenie (pagáče, pečivo, syry, káva a minerálka) a vína (6 až 8 vzoriek) predstavuje 200 - 300,- Sk/osobu. Cena zavisí od požiadaviek zákazníka a jeho nárokov pri výbere vín (ceny vín uskladnených v Mestskej vinotéke sa pohybujú od 70 do 470,- Sk). Za predpokladu dlhšieho posedenia, je možné zabezpečiť hodnotnejšie občerstvenie a živú hudbu. Pri posedení presahujúcom 3 hodiny je príplatok za prenájom 20,- Sk/osobu za každú začatú hodinu.